Chôdza (6 - 2 mil. p.n.l.)

Autor: Michal Kubáň | 1.4.2011 o 9:27 | (upravené 17.11.2011 o 14:15) Karma článku: 2,40 | Prečítané:  717x

Urobiť pár krokov dokážu všetky opice, netreba na to zmenu kĺbov. Možnože chôdza vznikla pri brodení východoafrických riek a jazier Veľkého riftového údolia, (puklina po odtŕhajúcom sa východnom rohu Afriky). Chôdza je po plávaní druhý najlepší možný prechod hlbšou vodou. Ak niečo nesieme v rukách, tak najlepší. Kráčaním sa uvoľnili ruky na prieskum. Už to neboli ústa, nos, hlava, ktoré sa prvé dotkli neznámeho predmetu. Kráčaním sa uvoľnili dýchacie svaly a umožnili tak neskôr príchod spevu.

Chôdza nie je užitočná pri love ani pri úteku. Kráčame k rastlinám. K priateľom. Vyjednávať k protivníkovi. Veľké myšlienky sú vychodené, nie vysedené. Už len krok chýba k ďalšiemu okamihu, k Bohu... ...tak ako sa Boh zjavuje vo vôni dusenej šunky, v dotykoch, víne, západe slnka, v ľúbostnom vyvrcholení, v chuti vody, tak je na rozhovor s Ním – Ňou (s Bohyňou – Bohom) vyčlenená chôdza.

Môžeme kráčať v kuželi – s pohľadom zapichnutom v zemi, uzavretí do seba, v pomyslenom plášti, kontrolujúc si blízky priestor v okolí. Môžeme kráčať prítomne a živým pohľadom kĺzať po horizonte, kontrolujúc celú Zem. Môžeme kráčať. A to je skvelé. S miechou smerujúcou nahor – až človekom sa živočíchy vyrovnali rastlinám.

Chôdza je tiež prechod od stromu k stromu. Primáty, s nimi aj človek, v priebehu vekov na rozdiel od iných zvierat stratili schopnosť sami si tvoriť vitamín C. Žili na stromoch, kde ho bol dostatok v podobe bobúľ, plodov. Nemôžeme žiť od stromov príliš ďaleko. Nemôžeme však žiť ani príliš blízko – na prales sme nemotorní, nevieme uchopiť konár chodidlami. Ideálna pre ľudí je záhrada, sad, lesostep. Trávnik s občasnými zhlukmi dreva.

V Afrike, ležiacej medzi obratníkmi, sa vyskytujú tri druhy krajiny. Kde prší najviac, rastie tropický prales. Savane (lesostepi) stačí stredné množstvo vlahy. A púšť je tam, kde prší najmenej. V čase pred 8-5 miliónmi rokov, kedy žil posledný spoločný predok človeka a šimpanza, pokrýval Afriku hustý prales. Potom prišli horúčavy a sucho. Na určité obdobie sa dokonca vyparilo Stredozemné more. Z pralesov ostal malý fliačik v okolí Pobrežia slonoviny a zvyšok Afriky pokryla lesostep a púšť. Ľudoop a leopard, dovtedajší spolukráli lesa, sa ocitli na lúke.

Ľudoopov savany - opoľudí (rody australopithecus, ramapithecus, sahelanthropus, ardipithecus, orrorin, paranthropus...) - bolo veľa. Jedli zdochliny, trstiny, korene, hľuzy, plody i ulovenú zver. Pre zlomkovitosť a rôznorodosť nálezov (hovoríme o úctyhodne dlhom období pred 6-2 miliónmi rokov) nevieme nakresliť ich presný vývojový strom. Nevieme ani, ktorý z týchto druhov viedol k rodu Homo.

Je ale jasné, že neskorší rod Homo, ako špecializácia na všežravosť, a neskôr čoraz viac aj na lov, vďačí za svoj rýchly rozvoj nie chôdzi, ale behu.

Chôdza nám zostala. Chodíme, skúmame svet, navštevujeme sa, prenášame veci. Veci prenášame v rukách – ak sú nám drahocenné. Veci prenášame zviazané na chrbte, čo je vždy lepšie – ruky tak pri kráčaní zostávajú voľné. Veci prenášame na hlave, čo je dokonalé celotelesné cvičenie – v minulosti formovalo atleticky vyzerajúcich ľudí. 

Ešte pár krokov a sme tam... (pretože samotná cesta je už cieľ).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exminister Janušek, ktorého súdia za nástenku, dohliada v Žiline na transparentnosť

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

KOMENTÁRE

Lepší príklad podvádzania pri tendroch by nevymyslel ani Matovič

Po rokoch idú nástenkári pred súd.


Už ste čítali?